Mestá a obce sa pri obnove budov spoliehajú na dotácie
Mali hľadať systémové riešenie, nie čakať na výzvy.
Nedávny prieskum Slovenskej rady pre zelené budovy ukázal, že slovenské mestá a obce sa pri obnove verejných budov až príliš spoliehajú na dotácie a ďalšie formy finančnej pomoci. Asociácia poskytovateľov energetických služieb v tejto súvislosti upozorňuje, že takéto zdroje sú veľmi obmedzené a dostane sa k nim len zlomok žiadateľov. V zahraničí pritom roky úspešne funguje financovanie prostredníctvom garantovaných energetických služieb.
Pred Slovenskom stojí obrovská výzva v podobe obnovy verejných budov. Potvrdili to aj slovenské mestá a obce v najnovšom prieskume Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). Z prieskumu realizovaného medzi 854 mestami a obcami vyplynulo, že až 96 % obcí a miest vlastní budovu, ktorá potrebuje obnovu, no bez externého financovania nie sú schopné rekonštrukciu ani začať. Podľa prieskumu samosprávy najviac brzdí nedostatok financií, krátke lehoty po zverejnení výziev, nepripravená projektová dokumentácia a zložité procesy verejného obstarávania. Hoci viac než polovica obcí v posledných troch rokoch obnovu realizovala, rozsah potrieb stále výrazne prevyšuje možnosti verejných rozpočtov.
„Dotácie sú limitované objemom aj frekvenciou a verejný sektor stráca čas aj príležitosti tým, že obnovu realizuje len v cykloch podľa harmonogramu výziev. Ak sa mestá a obce spoliehajú na dotácie, nevedia obnovu svojich budov plánovať a realizovať systematicky. To sa môže odraziť v neschopnosti Slovenska plniť záväzok obnovovať každoročne 3 % celkovej plochy verejných budov, ktorý vyplýva z novej smernice o energetickej efektívnosti (EED),“ upozorňuje predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
Osvedčené alternatívy
Riešením nedostatku financií pre obnovu verejných budov sú nástroje, ktoré sa v Európskej únii využívajú roky. Celosvetovo obľúbeným nástrojom sú garantované energetické služby (GES), ktoré umožňujú financovať časť investícií z budúcich energetických úspor. „Pri verejných budovách môže GES pokryť v priemere 30 percent celkových nákladov, pričom poskytovateľ služby dosiahnutie úspor garantuje. Samospráva teda nepotrebuje mať k dispozícii celý objem financií potrebných na obnovu, ale časť bude splácať z preukázateľne dosiahnutých úspor energie,“ vysvetľuje Lauko.
Model GES je súčasťou spomínanej EED, ktorá priamo vyžaduje, aby verejné orgány pri významných obnovách posudzovali, či je možné využiť energetické služby. „Na implementáciu novej smernice o energetickej efektívnosti Slovensko stále čaká. Správna implementácia však môže výrazne zrýchliť modernizáciu verejných budov, znížiť tlak na verejné financie a vytvoriť predvídateľný rámec pre samosprávy. Máme 96 % miest a obcí, ktoré majú budovy, ktoré potrebujú obnovu a toto je cesta,“ zdôrazňuje predseda APES-SK.
Mestá a obce by mali prebrať iniciatívu a aktívne hľadať riešenia
APES-SK pripomína, že skôr, ako mestá a obce budú môcť začať hľadať alternatívy, musí pre ne najskôr štát vytvoriť stabilné a predvídateľné podmienky a zabezpečiť dostatočnú alokáciu finančných zdrojov. Štát dlhodobo presúva na samosprávy nové kompetencie bez toho, aby im pomáhal s financovaním. Preto je dokončenie reformy verejnej správy, kde budú kompetencie konečne podporené aj zdrojmi kľúčové pre systematickú obnovu verejných budov.
„Garantované energetické služby sú jednou z ciest, ktoré môžu samosprávam okamžite pomôcť zlepšiť stav verejných budov, zvýšiť ich energetickú efektívnosť a zároveň šetriť verejné financie. Sú nástrojom, ktorý umožní z verejných zdrojov obnoviť viac budov, spustiť investície s multiplikačným efektom a prispieť k naštartovaniu ekonomiky v regiónoch. V čase vysokých investičných potrieb je kombinácia verejných a súkromných zdrojov v mnohých krajinách najefektívnejším riešením. Aj Slovensko potrebuje prechod od dotácií k systémovému financovaniu. GES sú riešením, ktoré môže tento posun priniesť a umožniť, aby modernizácia verejných budov prebiehala kontinuálne a predvídateľne,“ uzatvára Lauko.
Podobné články
Posilňujeme príjazdový cestovný ruch zo Škandinávie